top of page

Z európskych financií obnovia len 30-tisíc domov. Viac ako milión domácnosti dotáciu nedostane

Napriek tomu, že majitelia domov získajú tisíce eur na obnovu domu až po zrealizovaní rekonštrukcie príbytkov za vlastné peniaze, je záujem ľudí o bruselskú dotáciu obrovský.

Z európskeho Plánu obnovy a odolnosti SR je vyčlenená približne až pol miliarda eur na rekonštrukcie rodinných domov. Program spustila Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) vlani a ukončí ho v roku 2026. O tom, či sa stihnú dovtedy vyčerpať všetky financie a či zároveň budú ukončené projekty rekonštrukcií, ale aj o ťažkostiach pri podávaní žiadostí o dotácie hovorí pre TREND architekta a zároveň riaditeľka Asociácie výrobcov minerálnych izolácií (AVMI) Marcela Kubů.


Záujem o finančné dotácie na obnovenie domov je obrovský. Zrejme aj preto nebol priebeh doterajších výziev bezproblémový. Ako to vidíte vy?


Myslím, že spôsob, akým je nastavený systém podávania žiadostí, vystavuje štátnu správu neustále príliš veľkému nárazovému náporu. Navyše, tento nápor sa následne presunie na projektantov a špecialistov, a neskôr aj na samotné realizačné firmy. Okrem toho je tu riziko, že ľudia budú termíny spĺňať len s ťažkosťami. Bolo by preto lepšie prijímať žiadosti priebežne.


V čom vidíte najväčší problém?


V súčasnosti nie je úplne jasné, ako budú ľudia využívať dotáciu, respektíve na aké opatrenia sa zamerajú. Isté je, že aspoň 25 percent z poskytnutých prostriedkov bude musieť smerovať do zateplenia budov, keďže je to jednou z podmienok.


Do akej miery sa dá pri obnove domov a snahe znížiť ich energetickú náročnosť využiť dotácia na fotovoltiku?


Inštalácia fotovoltiky je iba jedným z doplnkových opatrení. Z hľadiska úspor energie je určite výhodnejšie a efektívnejšie najprv budovu kompletne zatepliť a až následne inštalovať obnoviteľné zdroje energie, ktoré pokryjú už zníženú spotrebu.


Ako vnímate systém rýchle prsty pri podávania žiadostí, čiže skutočnosť, že získať dotáciu má šancu ten, kto je rýchlejší?


Systém rýchle prsty je stresujúci a frustrujúci. Časť obyvateľstva, ktorá nemá prístup na internet, alebo nie je počítačovo až taká gramotná, to môže jednoducho diskvalifikovať. Nie sú skrátka schopní si žiadosť podať. Dlhodobo presadzujeme, aby bol príjem žiadostí kontinuálny a nie v zmysle štart/stop. Tlak na štátnu správu, ale nakoniec aj na tvorcov a realizátorov projektov vytvoriť by sa rozložil.


Je výhodou, že príjem žiadostí sa môže realizovať online?


Áno, lebo ľudia nemusia spať pred úradom, aby sa dostali na rad. A v osvete a pri zadávaní žiadostí by starším občanom v menších obciach mohli pomôcť miestne úrady alebo posilnená konzultačná sieť SAŽP. Poradcovia by tak v ideálnom prípade mohli ísť až k ľuďom takmer domov a poradiť im s celým procesom od A do Z.


Čo si myslíte o možnosti riešenia žiadostí so zásobníkovým systémom, ktorý efektívne funguje v programe Zelená domácnostiam a osvedčil sa aj v zahraničí?


Zásobníkový systém je medzikrok medzi súčasným mechanizmom štart/stop a priebežným programom. Dôveryhodnejší a predvídateľnejší je dlhodobý kontinuálny program s jasnými podmienkami. Navyše by nenastali ani technické problémy, ako to bolo napríklad pri štvrtej výzve, kedy IT systém SAŽP nezvládol nápor záujemcov. Som presvedčená, že tieto problémy alebo riziká by sa vyriešili zmenou systému na kontinuálny príjem žiadostí.


Priblížili by ste podstatu kontinuálneho príjmu žiadostí?


Renovácia rodinných domov by mala plynúť postupne, ideálne tempo by bolo, keby sa ročne obnovili tri percentá obnovených budov za rok. Keďže na Slovensku je takmer 1,1 milióna rodinných domov, znamenalo by to ročne podporiť rekonštrukciu približne 30-tisíc domov. Preto je pre pokračovanie programu absolútne kľúčové zabezpečiť ďalšie finančné prostriedky z európskych fondov.


Ponecháva súčasný model podávania žiadostí väčšinu žiadateľov nespokojných?


Apetít po renováciách rodinných domov a znižovaní ich energetickej spotreby je veľký. Vítame iniciatívu SAŽP, ktorá si za cieľ kladie zmapovať potenciál žiadateľov o obnovu rodinných domov, a tým preukázať potrebu a užitočnosť dotačnej podpory. Zámerom Obnov dom bola renovácia 30-tisíc rodinných domov v priebehu štyroch rokov, teda do roku 2026. Na Slovensku je však takmer 1,1 milióna rodinných domov. Pri trojpercentnom renovačnom tempe by sme len za jeden rok potrebovali podporiť viac ako súčasne plánovaných 30-tisíc rodinných domov za štyri roky. Preto je absolútne zásadné zabezpečiť financovanie renovačných aktivít z ďalších zdrojov tak, aby mohli byť v budúcnosti uspokojení všetci majitelia domov čakajúci na rekonštrukciu.


Aké pozitíva prinášajú dotácie z európskych zdrojov?


Ide o investičnú dotáciu, ktorá podporí a viac rozhýbe slovenskú ekonomiku. Rekonštrukcie realizujú často regionálne, lokálne firmy, a to produktmi, ktoré sa vyrábajú najmä na Slovensku. To znamená, že je to pomoc tak pre národnú ekonomiku, ako aj pre slovenských občanov. Zároveň si domácnosti rekonštrukciou, respektíve zateplením domu zlepšia svoje bývanie, znížia jeho energetickú náročnosť, a tým aj náklady na bývanie. Správne zateplenie domu predĺži životnosť konštrukcie, zabráni vzniku plesní. V prípade použitia nehorľavej minerálnej izolácie sa dajú zlepšiť aj protipožiarne a akustické vlastnosti zateplených konštrukcií. Renováciou sa zvýši aj hodnota majetku.


Prečo sa oplatí investovať do fotovoltiky?


V prvom rade si treba uvedomiť, že nezateplený dom spotrebuje rovnaké množstvo energie s fotovoltikou či bez nej. V štandardnej domácnosti sa na vykurovanie spotrebuje približne 63 percent dodanej energie, 17 percent ide na ohrev vody a 20 percent zhltnú elektrické spotrebiče. Tepelné čerpadlo zas nezateplený dom nemusí vôbec vykúriť alebo sa jeho prevádzka môže predražiť. Ak je teda motiváciou úspora energie, potom je potrebné najprv rodinný dom zatepliť. Najväčší potenciál úspor je totiž v znižovaní spotreby energie na vykurovanie. Pokiaľ však niekto aj napriek absentujúcemu kompletnému zatepleniu zvažuje inštaláciu fotovoltiky a chce využiť dotačný program s podmienkou aspoň 25-percentného zateplenia, mal by sa sústrediť na zateplenie strechy. Dôvodom je zabrániť takzvanému lock-in efektu. Teda situácii, kedy sa po inštalácii fotovoltiky už strecha nedá bez dodatočných zvýšených nákladov zatepliť. V prípade kombinácie fotovoltiky a zateplenia strechy odporúčame používať nehorľavé minerálne izolácie, ktoré chránia konštrukciu a zabraňujú šíreniu prípadného požiaru. Osadenie solárnych panelov totiž požiarne zaťaženie strechy zvyšuje.


Ako vidíte budúcnosť využívania fotovoltiky na strechách rodinných domov?


Predpokladám, že počet inštalovaných strešných solárnych elektrární bude v budúcnosti rásť. S ich nárastom a najmä starnutím komponentov sa bude pravdepodobne zvyšovať aj riziko požiarov. Je dôležité si to uvedomiť a dopredu voliť takú skladbu a také materiály, ktoré prípadnému požiaru a jeho šíreniu zabránia. Z pohľadu tepelných izolácií, ktoré tvoria v skladbe striech najväčší objem, je ideálne zateplenie minerálnou izoláciou. Vítame, že SAŽP zaradila medzi oprávnené výdavky spracovanie projektu požiarnej bezpečnosti stavby.


Na ktoré nedostatky v rámci programu Obnov dom by ste ešte poukázali?


Z nášho pohľadu by sa mal klásť väčší dôraz na komplexné zateplenie domu, ktoré prinesie najväčšiu úsporu energie. Na to, aby ľudia splnili požiadavku 25 percent oprávnených výdavkov totiž stačí, aby ľudia vymenili iba časť okien alebo zateplili len časť fasády. Tým však nedosiahnu maximálnu úsporu energie. Pritom v prvej výzve bola táto hodnota nastavená na minimálnu úroveň 50 percent.


Celý rozhovor tu

Comments


bottom of page