11 najčastejších mýtov o zatepľovaní budov

Správny výber izolácie a realizácie zateplenia je podmienkou pre dosiahnutie želaných energetických úspor. Účinnosť izolácie klesá s hrúbkou izolácie či nesprávnym prevedením. Vedeli ste, že sa oplatí zatepliť minimálnou hrúbkou 15 cm? Rozoberme podrobne najčastejšie mýty, ktoré sa pravidelne objavujú medzi laickou verejnosťou. Veľa ľudí napríklad verí tomu, že zatepliť dom je možné aj špeciálnym náterom. Ďalší sa zase obávajú, že kvôli zatepleniu domu im budú plesnivieť steny alebo budú musieť častejšie vetrať.
Mýtus 1: Desať centimetrov izolácie stačí

Stanoviť niečo ako paušálnu odporúčanú hrúbku tepelnej izolácie nie je možné. Situácie sa líšia hlavne podľa druhu zatepľovaného muriva. Avšak tradičných desať centimetrov je prakticky zakaždým málo!

 

Hrúbka izolačnej vrstvy závisí hlavne od druhu muriva, všeobecne však pri dobrých projektoch presahuje 15 cm.

Príliš tenká vrstva izolačného materiálu môže pri nekvalitných projektoch zapríčiniť vlhnutie stien. Nevhodná kombinácia materiálu muriva a tenkej izolácie má totiž za následok kondenzáciu vlhkosti.

Ak si nechávame zatepliť dom, mali by sme mať na pamäti, že najväčšiu časť nákladov tvorí lešenie, pracovná sila či povrchová úprava. Hrubšia izolácia už s rozpočtom príliš nepohne. Keď si po niekoľkých rokoch uvedomíme, že platby za vykurovanie stúpli a hrubšia vrstva izolácie by sa predsa len hodila, máme smolu.

15 centimetrov a viac je odporúčaná hrúbka.

Mýtus 2: Hrubú tehlovú stenu nemá zmysel zatepľovať

Domy s hrubými obvodovými stenami z plných tehál majú povesť dobre izolujúcich stavieb a ich majitelia často považujú zateplenie za zbytočný pokus o opravovanie zdravého.

V skutočnosti by ani metrová stena z plných tehál zďaleka nevyhovovala požiadavkám súčasnej normy na tepelno-izolačné vlastnosti obvodovej steny. Vonkajšiu tepelnú izoláciu má preto zmysel inštalovať aj na tehlovú stenu, ktorej hrúbka presahuje 60 cm.

Schopnosť dobre tepelne izolovať vyjadruje súčiniteľ tepelnej vodivosti (lambda), ktorý je pri minerálnej izolácií viac ako 10 násobne nižší oproti plnej pálenej tehle.

 

To znamená, že ak pri dosiahnutí normou stanovenej hodnoty súčiniteľa prechodu tepla s hrúbkou minerálnej izolácie 18 cm, by bola adekvátna hrúbka steny len z plnej pálenej tehly cca 180 cm.

Čo nám hovoria normy: hlavným kritériom na určenie správnej hrúbky izolácie by malo byť dosiahnutie hodnôt súčiniteľa prechodu tepla, stanoveného odporúčaných normou.

Normou požadované hodnoty predstavujú minimálne prípustnú kvalitu, pri ktorej dosiahnutí je možné stavbu povoliť a skolaudovať.

Ak však uvažujeme v časovom horizonte životnosti stavby, tak sa oplatí vyžadovať odporúčané hodnoty, teda lepšie izolačné vlastnosti. Investícia do pár centimetrov izolácie naviac sa rozhodne oplatí.

Stručne zhrnuté, čím lepšia energetická rekonštrukcia domu, tým menšie účty za spotrebu energie. Takzvané nízkoenergetické domy majú spotrebu 50 kWh/m² a pasívne budovy dokonca maximálne 15 kWh/m² za rok. Účty za energiu v pasívnom dome sú teda oproti bežnej stavbe o 80-90 % nižšie.

Pre ilustráciu: rok vykurovania a ohrievania vody pre byt v pasívnom dome vyžaduje len jeden až dva metre kubické dreva!

Mýtus 3: Po zateplení začnú na vnútorných stenách rásť plesne

Plesne rastú na vlhkých stenách bez ohľadu na to, či sú zateplené alebo nie. Pri správne navrhnutej a inštalovanej tepelnej izolácii sa vlhkosť muriva nezvýši. Projektant musí dbať na to, aby nedochádzalo ku kondenzácii vodnej pary v murive. Zaistiť to je možné dostatočnou hrúbkou izolačného materiálu tak, aby sa murivo neochladilo pod teplotu rosného bodu. Vhodnú hrúbku izolačného materiálu je možné navrhnúť prakticky pre všetky druhy muriva.

Problém by však mohol nastať pri zateplení vlhkej steny. Pred začatím prác je preto potrebné vlhkosť muriva premerať a odstrániť príčinu vlhnutia, napríklad nekvalitnú hydroizoláciu. V prípade starších domov, kde často nie je možné zabrániť prístupu vlhkosti do zatepľovanej steny zo základov, je vhodnejším materiálom minerálna vlna, pretože má nižší difúzny odpor – lepšiu priedušnosť – než polystyrén.

V prípade plesní, ktoré vznikajú kvôli kombinácii vysokej interiérovej vlhkosti a studených vnútorných stien (napríklad v dôsledku inštalácie nových tesných okien), je zateplenie plášťa budovy jedným z dôležitých krokov, ktorý pomôže problém odstrániť. A konečne, po zateplení, rovnako ako pred ním, je potrebné vlhkosť vzduchu priebežne sledovať a dostatočne vetrať. Pri komplexných rekonštrukciách sa potom odporúča inštalovať riadené vetranie s rekuperáciou (výmenou tepla medzi odvádzaným a privádzaným vzduchom), kde mieru vlhkosti sleduje senzor.

Plesne sú hlavne dôsledkom nekvalitnej hydroizolácie. Pri správne navrhnutej a inštalovanej tepelnej izolácii sa zvýši povrchová teplota steny bezpečne nad hranicu tvorby plesní a kondenzácie vodnej pary.

Mýtus 4: Izoláciu je možné nahradiť špeciálnou omietkou, fóliou alebo náterom

Vrstva izolačného materiálu zvyšuje celkovú hrúbku steny, čo v niektorých prípadoch znamená nutnosť stavebných úprav (napríklad strešná konštrukcia). To môže byť pre niekoho prekážka a tak sa môžeme stretnúť s názorom, že tepelnoizolačné vlastnosti stačí vylepšiť vrstvou omietky alebo náteru – na trhu sa raz za čas podobná ponuka objaví.

Nahradiť hrubú izoláciu tenkovrstvovým náterom plnohodnotne nie je možné. Reklamné sľuby o využití nanotechnológií a vedecky preukázanej účinnosti náteru je potrebné brať s rezervou. Pokiaľ by niekto z výrobcov prišiel s náterom, ktorý znižuje prechod tepla stenou na úroveň odporúčanú súčasnou normou              (= 0,22 W(/m².K)), nepochybne by spôsobil revolúciu v zatepľovaní budov. Pri vašich plánoch preto s touto možnosťou nepočítajte.

Reklamné sľuby o úžasných nových zatepľovacích náteroch sú zvyčajne len klamstvá a fikcie.

Mýtus 5: Všetky nové okná sú energeticky úsporné

Nové okná ponúkané certifikovanými výrobcami sú nepochybne úspornejšie než tie, ktoré sú zo sedemdesiatych rokov. Zďaleka však nie je možné povedať, že všetky majú rovnakú kvalitu.

 

Z pohľadu energetickej efektívnosti je rozhodujúcim parametrom súčiniteľ prechodu tepla označovaný Uw, ktorý zahŕňa vlastnosti zasklenia, rámu a dištančného profilu medzi zasklením.

 

Kvalitné okná používané v pasívnych domoch majú „účko“ do 0,8 W/(m².K), na trhu sú však k dispozícii aj také okná, ktoré majú tento parameter dvakrát horší (norma pripúšťa hodnotu 1,0 W/(m².K)). Výberu okien podľa kvality a ceny je preto potrebné venovať veľkú pozornosť.

Nešetrite na nákupe kvalitných okien. Pokiaľ je stavba dobre zateplená, od nekvalitných okien by nepríjemne sálal chlad.

Mýtus 6: V zateplených domoch nie je čerstvý vzduch

Nepresným ľudovým výrazom, že dom „dýcha“, väčšinou myslíme samovoľné vetranie pri zavretých oknách. Zateplenie vonkajších stien má na režim výmeny vzduchu zanedbateľný vplyv, avšak nové okná s kvalitným tesnením znižujú samovoľné vetranie na desatinu.

V domoch s novými oknami je potrebné častejšie vetrať. Užitočným pomocníkom je pritom vlhkomer. Pokiaľ nám v zimnom období ukazuje viac ako 70%, mali by sme do interiéru vpustiť čerstvý vzduch.

 

Druhou možnosťou ako overiť, či máme správne vyvetrané, je meranie koncentrácie oxidu uhličitého – v miestnosti by nemala prekročiť hodnotu 1500 ppm. Ak to konštrukcia domu umožňuje, najlepším riešením je inštalácia núteného vetrania s rekuperáciou (výmenou tepla medzi vydýchaným odvádzaným a privádzaným čerstvým vzduchom).

V domoch s novými oknami je potrebné vetrať. Ideálne je v nových domoch inštalovať rekuperáciu, tá zaistí odvetranie bez straty tepla.

Bývanie v múdrom dome: život v pasívnom dome je veľmi komfortný vďaka jednoduchým princípom, ktoré nielen šetria energiu (kvalitná izolácia, tesnosť a vetranie s rekuperáciou). Vysoká tepelná pohoda počas leta aj zimy a stály prívod čerstvého vzduchu bez prievanu taktiež výrazne zlepšuje kvalitu života. Technológie síce využívajú sofistikované materiály a zariadenia, ale nekladú vysoké nároky na prevádzku (obsluhu). Tepelné straty sú také nízke, že bežné vykurovanie nie je vôbec potrebné. Slnko plus teplo vyžarované ľuďmi a elektrospotrebičmi v dome pohodlne vykúri celú budovu počas väčšiny roku.

Mýtus 7: Po zateplení ľudia viac vetrajú, takže sa neušetrí

Táto výhrada by platila v prípade, že by sme po zateplení domu vykurovali rovnako ako pred ním. K tomu však nemáme vďaka nižším tepelným stratám dôvod. Preto je súčasne so zateplením výhodné zmeniť aj systém vykurovania, napríklad zaobstarať menší kotol.

 

Regulácia vykurovania však zaistí úsporu po zateplení aj v prípade, že sa rozhodneme výmenu kotla odložiť (napríklad obyčajnou inštaláciou termostatu zaistíme, aby sa kotol zapínal, len keď klesne teplota pod nastavenú úroveň).

 

Nesprávnym vetraním, napríklad trvalo otvorenou ventiláciou, môžeme prínosy zateplenia znížiť. Oveľa výhodnejšie je raz za čas vyvetrať naplno: otvoriť okná dokorán na zhruba tri minúty. Nedochádza pri tom totiž k ochladeniu vnútornej steny domu. Tento problém však úplne zmizne pri spomínanom nútenom vetraní s rekuperáciou.  

Spolu so zateplením sa oplatí vymeniť aj systém vykurovania a nainštalovať reguláciu teploty.

Rekuperačná jednotka: Výmenu vzduchu v pasívnom dome zabezpečuje systém mechanického vetrania s rekuperačnou jednotkou, vďaka ktorej nie je nutné vetrať tradičným spôsobom. Preto je cenovo výhodnejšie použiť v pasívnom dome neotváracie okna. Voľba je však na preferencii investora stavby. Pri otváraní okien v zimnom období je však nutné prikurovať, aby sa nahradilo unikajúce teplo.

Mýtus 8: Zatepľovanie poškodzuje pamiatky

Obalenie secesných, renesančných, barokových či iných historických domov - teda asi 12 % našich budov - do polystyrénu rozhodne nie je cieľom efektívnej renovácie. Zvyšovanie energetickej efektívnosti budov samozrejme rešpektuje princípy pamiatkovej starostlivosti. Aj keď napríklad v susednom Rakúsku môžeme vidieť rad podarených projektov rekonštrukcií vyše storočných domov. V takýchto prípadoch je však potrebné postupovať od prípadu k prípadu a na Slovensku nie sú vzhľadom k uvedenému počtu kľúčové.

Zateplenie možno aplikovať na budovy, kde boli pôvodné architektonické prvky nenávratne poškodené či dokonca strhnuté. Zateplením a výrobou replík pôvodných prvkov možno nielen vrátiť budove pôvodný vzhľad, ale ju urobiť aj energeticky úspornou. Aj pri rešpektovaní pamiatkovej ochrany je možné často vymeniť alebo vylepšiť okná (napríklad inštaláciou dvojskiel do vonkajších krídel) a zatepliť dvornú fasádu či strechu.

Mýtus 9: Zateplenie zvyšuje riziko požiaru

Izolačné materiály musia splniť prísne normy pre požiarnu bezpečnosť stavieb. Požiarnymi testami úspešne prešli všetky štandardne používané zatepľovacie materiály.

Mýtus 10: Pasívne domy narušujú architektonický ráz

Pasívne domy nemusia vyzerať ako kulisy z divokých sci-fi filmov. Naopak sa na prvý pohľad často nelíšia od zabehnutého štandardu. Môžu mať plochú aj sedlovú strechu, jediným spoločným rysom je tvarová jednoduchosť konštrukcie. Vzhľadom na to, že návrh pasívneho domu sa nezaobíde bez architekta, netreba sa báť nevhodného umiestnenia alebo prehnane extravagantných stavebných prvkov.

Zatepliť je možné kvalitne a vkusne aj historickú budovu. Je možné tak do pôvodnej podoby vrátiť aj zničené pamiatky.

Mýtus 11: Doba návratnosti investície do zateplenia je dlhá

Ľuďom, ktorí starostlivo sledujú svoje výdavky, sa môže zdať investícia do celkového zateplenia príliš vysoká a jej návratnosť neprijateľne dlhá. Napríklad pri neprekurovanom domu s kvalitnými oknami a kotlom na drevo sa investované peniaze skutočne nevrátia skôr ako za dvadsať rokov. Musíme však počítať s tým, že ceny všetkých palív a energií naďalej porastú, čo bude energeticky úsporné renovácie ďalej ekonomicky zvýhodňovať.

Je tiež pravda, že pre mnoho majiteľov nehnuteľností je investícia do zateplenia neprijateľne vysoká. Vzhľadom na pozitívne vplyvy energeticky úsporných renovácií na ekonomiku, čistotu ovzdušia aj kvalitu bývania je preto vhodné dočasne pokračovať v podporných programoch, ako sú Nová zelená úsporám. Zelená domácnostiam, Podpora zatepľovania rodinných domov a štátna podpora zo ŠFRB (Štátneho fondu rozvoja bývania).

Vzhľadom k priebežnému zdražovania cien energií predstavujú investície do modernizácie bývania veľmi múdre rozhodnutie. Dotačných prostriedkov na podporu rodín alebo miest a obcí nie je nekonečné množstvo, preto je dôležité využiť ich efektívne a dobre rekonštruovať stavbu na prvýkrát, bez zbytočných chýb daných zažitými mýtami. Len potom máme šancu zraziť okrem účtov za teplo tiež spotrebu špinavého uhlia, ruského zemného plynu aj znečistenie ovzdušia.

Pasívne domy môžu mať akúkoľvek podobu, rozhodne sa nejedná o nejaké architektonicky špecifické stavby.