NEPRAVDY O MINERÁLNEJ IZOLÁCII

Keď už nemáš relevantné argumenty, tak si nejaké vymysli. Takto nejako sa dajú nazvať manipulatívne inzeráty niektorých predajcov izolačných materiálov, ktoré sa v poslednej dobe objavujú na internete formou platenej inzercie. Snažia sa presvedčiť potenciálnych zákazníkov k nákupu polystyrénovej izolácie (EPS), striekaných PUR pien alebo reflexných fólií či nástrekov s použitím skreslených či doslova lživých argumentov.

Pri výbere izolácie je potrebné vyberať na základe overiteľných faktov a parametrov doložených skúškami či certifikátmi, nie na základe pocitov. Vyhnite sa tým predajcom, ktorí tvrdia, že iba ich izolačný materiál je ten ideálny a konkurenčné varianty sú zlé či technologicky zastarané. Tak ľahko nie je možné izolačné materiály hodnotiť.

Aké vlastnosti je možné porovnávať
  • Izolačné vlastnosti (súčiniteľ tepelnej vodivosti): všeobecne platí, že čím nižšia lambda (súčiniteľ tepelnej vodivosti), tým lepší izolant. Súčiniteľ tepelnej vodivosti pri súčasných izoláciách dosahujú takú nizkú úroveň, že pri výbere izolácie je vhodné zvažovať aj jej iný výhody, resp. ďalšiu pridanú hodnotu.

  • Nehorľavosť (trieda reakcie na oheň): pre stavebné konštrukcie je vhodné voliť triedu A, teda nehorľavé výrobky, ktoré neprispievajú k rastu požiaru a vývoju dymu. Horľavé materiály sú navyše nevhodné na zateplenie výškových budov, ak sa aplikujú, je potrebné vyhotovovať takzvané protipožiarne pásy z minerálnej izolácie, ale aj to je možné len do určitej maximálnej výšky.

  • Zvuková nepriezvučnosť: výhodnejšie je vyberať materiály, ktoré majú dobré akustické vlastnosti z hľadiska zvukovej pohltivosti (zabraňujú prieniku hluku zvonku). Výsledky testov ukázali, že napríklad zvuková nepriezvučnosť sadrokartónových priečok s minerálnou izoláciou bola minimálne o 4 decibely lepšia než pri priečkach z keramických tvárnic alebo tvárnic z ľahčeného betónu. Podobné pozitívne výsledky dosahuje minerálna izolácia aplikovaná na fasáde.

  • Odolnosť proti drevokazným škodcom, hlodavcom a hmyzu: rad izolačných materiálov predovšetkým po navlhnutí stráca svoje vlastnosti a môže dôjsť k šíreniu plesní či škodcov. Týka sa to hlavne izolantov z organických materiálov, napríklad celulózy, do ktorých sa musia pridávať spomaľovače horenia a ďalšie chemické odpudzovače.

  • Nízky difúzny odpor: ľudovo povedané ľahká priepustnosť pre vodnú paru. V kombinácii s priepustnými omietkami či vetranými fasádami môže budova „dýchať“ a zabraňovať tvorbe plesní.

  • Náročnosť inštalácie: ľahká opracovateľnosť (výrobky je možné rezať, vŕtať, atď.) patrí medzi vlastnosti, ktoré ocení realizačná firma a nie kupujúci, ale tieto vlastnosti môžu mať vplyv na cenu realizácie.

  • Cena: zásadne sa porovnáva celková cena, teda cena materiálu a inštalácie. Všeobecne platí, že cena práce je natoľko vysoká, že sa neoplatí šetriť na kvalite a hrúbke zatepľovacieho materiálu.

​Podľa čoho si vybrať izoláciu

  • Nepreceňujte sekundárne vlastnosti izolantu: niektorí predajcovia zdôrazňujú ľahšiu aplikáciu a nízku hmotnosť materiálu. Tie pritom patria medzi vlastnosti, ktoré ocení hlavne realizačná firma a nie majiteľ nehnuteľnosti. Rýchlosť aplikácie sa nepremieta do úžitkovej hodnoty zateplenia, môže, ale nemusí sa premietnuť do nižšej ceny realizácie. Zateplenie budovy sa robí na niekoľko desaťročí, takže to, či jej aplikácia zaberie o deň alebo dva dlhšiu dobu, nehrá rolu.

  • Zvukovoizolačné vlastnosti by mali zvážiť predovšetkým majitelia nehnuteľností v hlučných lokalitách. Zateplenie minerálnou izoláciou v kombinácii s kvalitnými oknami zásadne znižuje prienik hluku do objektu.

  • Zvlášť pri rekonštrukciách, kedy sú často vonkajšie steny vlhké, môže byť veľmi dôležitým faktorom i priedušnosť (nízky difúzny odpor) použitého izolantu.

Vyberajte medzi materiálmi triedy A, teda nehorľavé, ktoré neprispievajú k rastu požiaru a vývoju dymu.

Správne realizovaná izolácia z minerálnej vlny bude slúžiť desiatky rokov a jej vlastnosti sa nezhoršia.

Ľahšia aplikácia a hmotnosť sú vlastnosti, ktoré ocení hlavne realizačná firma a nie majiteľ nehnuteľnosti. Aj veľký kus minerálnej izolácie váži len pár kilogramov a je ho možné ľahko udržať v náručí.

Čo je lož a čo je skutočnosť?

Na internete alebo v tlači sa objavujú platené inzeráty, ktoré manipulatívnym a často lživým spôsobom porovnávajú minerálnu izoláciu s ostatnými izolantmi, hlavne PUR penami, polystyrénom (EPS) či celulózou. Pozreli sme sa na najčastejšie zavádzajúce, či dokonca klamlivé tvrdenia:

LOŽ: Minerálna vata nie je na rozdiel od iných izolačných materiálov stála: časom starne a zhoršujú sa jej vlastnosti.

REALITA: Minerálna izolácia je zveličene vata vyrobená zo zmesi skla a kameňa, teda materiálov, ktoré vydržia v nezmenenej podobe stovky až milióny rokov. Naša asociácia sa môže podeliť o výsledky dvoch overiteľných a seriózne vypracovaných štúdií (EURIMA, NAIMA), ktoré skúmali minerálnu vatu po viac ako 20 rokoch aplikácie na stavbe.

 

Zo štúdií a praxe jasne vyplýva, že minerálna izolácia je naopak veľmi kvalitný materiál, ktorý pri správnej aplikácii vydrží desiatku rokov. Zubu času obvykle podľahnú iné stavebné materiály, nie však minerálna izolácia.

 

Nekalá konkurencia sa vo svojich argumentoch bráni údajnými testmi zrýchlenej simulácie starnutia v laboratóriu bez toho, aby doložili, o aké štúdie sa jedná a kto ich realizoval. Taký argument je teda obyčajnou špekuláciou alebo len účelovým klamstvom.

Zo štúdií a praxe jasne vyplýva, že minerálna izolácia je naopak veľmi kvalitný materiál, ktorý pri správnej aplikácii vydrží desiatky rokov. Je totiž vyrobená zo zmesi skla a kameňa, teda materiálov, ktoré vydržia v nezmenenej podobe stovky až milióny rokov.

POLOPRAVDA: Ak je minerálna izolácia zvlhnutá, stráca tepelnoizolačné schopnosti.

REALITA: Faktické merania jasne preukazujú, že v suchom ideálnom stave majú oba materiály, teda EPS aj minerálna izolácia, porovnateľný súčiniteľ tepelnej vodivosti. Laicky povedané, izolujú rovnako. Pri extrémnych podmienkach, ktoré sa zámerne nastavujú v laboratóriách, nemusí fungovať žiadny materiál.

 

V laboratóriu sa nastavujú extrémne podmienky a tak je možné zmerať izolačné schopnosti materiálov pri objemovej vlhkosti 0,4 % i vyššej, čo v podstate pre fasádu predstavuje havarijný stav. Merania ukázali, že i pri takom extréme sa môžu tepelnoizolačné schopnosti minerálnej izolácie len mierne zhoršiť, ale nie je to viac ako 15 % oproti deklarovaným hodnotám. Deklarované hodnoty sú totiž nastavené veľmi prísne a to vždy s veľkou rezervou. Pri tejto vlhkosti by dlhodobo na fasáde neobstál žiadny materiál.

 

V minerálnych izoláciách na fasáde je možné výnimočne namerať objemovú vlhkosť 0,25 %. Ide však o výnimočný stav, ktorý nastane počas niekoľkých dní v roku. Pri bežnej fasáde s minerálnou izoláciou sa uvažuje s objemovou vlhkosťou 0,05 %. Pre predstavu, je to cca 0,1 l na m² 200 mm hrubej izolácie. V celoročnej bilancii je táto vlhkosť ešte nižšia, pretože materiál prirodzene vysychá.

 

Pri zvýšenej vlhkosti je možné očakávať väčšie problémy u nepriedušných materiálov, ako je napr. EPS. Minerálna izolácia je priedušná, hovorovo sa vraví, že „dýcha“, a umožňuje tak odparovanie vlhkosti cez konštrukciu.

Pri rekonštrukciách, kde je možné očakávať zvýšenú vlhkosť muriva, sa oplatí izolovať priedušným materiálom. Nepriedušný materiál, ako je napr. EPS, môže spôsobiť veľké komplikácie.

POLOPRAVDA: Minerálna vata je drahšia, ťažšia a horšie sa s ňou pracuje.

REALITA: Predajcovia EPS tvrdia, že penový polystyrén je až dvakrát lacnejší izolačný materiál ako minerálna vlna. Toto tvrdenie je momentálne pri fasádnych izoláciách pravdivé. Pri zateplení je však nutné porovnávať cenu za kompletný systém: teda za omietku, kotvy, lepidlá, sieťoviny a práce. Potom už tak výrazný cenový rozdiel medzi materiálmi nie je.

 

V cene je potrebné zohľadniť aj úžitkové vlastnosti.

 

V prípade minerálnej vlny si zákazník za vyššiu cenu kupuje spoľahlivý a preverený materiál, ktorý je 100%-ne nehorľavý a vydrží tak po mnoho desaťročí. Preto sa tiež využíva na tepelnú izoláciu výškových budov, aby nedošlo k tragickým požiarom ako v prípade londýnskej Grenfell Tower.

 

U vyšších budov približne do 8 poschodí je navyše potrebné pri výbere polystyrénu (EPS) na stavbu aplikovať takzvané protipožiarne pásy, ktoré sú z nehorľavej minerálnej izolácie. To navyšuje cenu práce kvôli prácnosti spôsobenej striedaním materiálov (EPS a minerálna vata). Je preto výhodnejšie používať jednotný systém, teda minerálnu vlnu. Tá je povinná pri všetkých výškových budovách. Pri kombinácii materiálov sa tiež zvyšuje riziko chýb pri realizácii.

Pri zateplení je nutné porovnávať cenu za kompletný systém: teda za omietku, kotvy, lepidlá, sieťoviny a práce. Potom už taký výrazný cenový rozdiel medzi rôznymi izolačnými materiálmi nie je. V cene je treba zohľadniť i úžitkové vlastnosti.

LOŽ A POLOPRAVDA: Minerálna izolácia má mnohonásobne nižšiu pevnosť v ťahu i v šmyku, hrozí vznik trhlín a kolaps

 

REALITA: Akákoľvek fasáda, teda aj tá z EPS, môže skolabovať z mnohých dôvodov. Najčastejšie kvôli chybe pri realizácii, napríklad nesprávnemu kotveniu či lepeniu. Šmykové napätia prenáša systém zateplenia ako celok, preto musí byť riadne nalepený, ukotvený a musí spĺňať požiadavky noriem, ktoré logicky tiež všetky certifikované systémy spĺňajú.

 

Pokiaľ sa tak nestane, nie je chybou izolantu, že sa môžu na fasádach objaviť kozmetické chyby (praskliny). Väčšie hrúbky izolácií (ako polystyrénu, tak minerálnej izolácie) nad 200 mm vyžadujú špeciálny prístup v navrhovaní i realizácii.

 

Úplne zavádzajúce sú argumenty varujúce pred poškodením minerálnej izolácie vo veterných oblastiach. Na území Slovenska minerálna izolácia obstojí aj behom víchrice pri bežnom spôsobe aplikácie a kotvenia. Závisí od typu (vlastnostiach), počtu a rozmiestnenia kotiev, čo by každý návrh mal obsahovať.

 

Existujú aj výpočtové programy, ktoré stanovujú spôsob ukotvenia systému. Všeobecne platí, že čím vyššia je budova a čím exponovanejšia jej poloha, tým väčší je nutný počet rozperných kotiev. To platí pre minerálnu izoláciu aj pre EPS. Výškových budov v exponovaných oblastiach je ale len nepatrné množstvo – na vrcholkoch hôr sa bežne nestavajú.

Úplne zavádzajúce sú argumenty varujúce pred poškodením minerálnej izolácie vo veterných oblastiach. Na území Slovenska minerálna izolácia obstojí aj behom víchrice pri bežnom spôsobe aplikácie a kotvenia. Závisí od typu (vlastnostiach), počtu a rozmiestnenia kotiev, čo by každý návrh mal obsahovať.