Stavebníkom a výrobcom stavebnín pribudnú nové povinnosti, prísnejšie pravidlá sú už realitou
Hlavným cieľom Európskej únie je zabezpečiť, aby mali budovy nulové emisie. Do roku 2030 všetky nové a do roku 2050 aj
všetky už existujúce, napísal TREND.
Európska komisia (EK) a Rada Európskej únie (EÚ) v týchto dňoch definitívne schválili európsku smernicu o energetickej náročnosti
budov. Tým začína bežať dvojročné transpozičné obdobie pre členské štáty. Smernica však nehovorí len o energetickej náročnosti a
znížení emisií z vykurovania budov. Rovnako rieši zníženie uhlíkovej stopy pri výstavbe a renovácii budov, teda pri výrobe a používaní
stavebných materiálov. Staviteľom tak čoskoro pribudne nová povinnosť. Okrem energetického certifikátu bude potrebné sledovať aj
uhlíkovú stopu všetkých použitých materiálov.
Revolúcia alebo evolúcia
Potreba energie na vykurovanie budov, teda emisie vznikajúce pri ich vykurovaní, budú sledovať úrady nielen pri novostavbách, ale aj pri
renováciách. Tie spolufinancuje štát prostredníctvom zvýhodnených úverov alebo dotácií na zateplenie.
Požiadavky zo strany Únie sa budú prísnejšie upravovať postupne, aby sa výrobcovia stavebných materiálov, projektanti i realizátori stihli
na zmeny pripraviť. Uhlíková stopa používaných materiálov si však vyžiada komplexnejšie znalosti a tiež transparentnosť zo strany
výrobcov materiálov.
Objemovo najpodstatnejšiu časť pri výstavbe a renováciách budov tvorí tepelná izolácia. Tá v zime zabezpečuje ochranu domu pred
únikmi tepla a v lete zas pred horúčavou.
Aby bolo možné celú stavbu zaradiť po novom medzi ekologickú a uhlíkovo neutrálne, treba sledovať práve parametre používaných
tepelných izolácií. O aké vlastnosti ide, na to by mala dávať pozor aj laická verejnosť.
Greenwashing v plnom prúde
V súčasnosti sa výrobcovia neraz predháňajú v tvrdeniach, že ich produkt je ten najšetrnejší k životnému prostrediu, pretože ho vyrábajú
napríklad zo slamy, ovčej vlny alebo z recyklovaných PET fliaš. Pravda je však taká, že k týmto materiálom treba zvyčajne pridať veľa
chemikálií, aby izolácia z nich získala stabilitu, aby bola menej horľavá či menej náchylná na plesne.
Jediným objektívnym hodnotením je podľa riaditeľky Asociácie výrobcov minerálnych izolácií (AVMI) Marcely Kubů posúdenie
prostredníctvom analýzy životného cyklu, čiže LCA metódou (life cycle analysis). Ide o hodnotenie environmentálnych vplyvov výrobku za
celé obdobie jeho životnosti, teda od ťažby surovín potrebných na jeho výrobu až po jeho použitie konečným spotrebiteľom.
Všetko sa zhodnocuje podľa európskych a medzinárodných noriem EN ISO 14040 –14049. Výsledkom analýzy je podľa odborníčky
dokument Environmentálne vyhlásenie o produkte (EPD). „Ide o transparentnú a objektívnu deklaráciu vlastností produktu zákazníkovi,“
dodáva.
Pôvod materiálu bude dôležitý
Uhlíkovú stopu v rámci stavebníctva vrátane stavebných materiálov ovplyvní aj to, kde a za akých podmienok sa materiál vyrába.
Niektoré materiály môžu byť problematické, a preto sa oplatí ich použitie zvážiť. Ako príklad uvádza M. Kubů nekvalitné minerálne
izolácie, ktoré sa na Slovensko najviac dovážajú z Bieloruska alebo Ukrajiny.
„Tieto materiály nielenže obvykle nemajú environmentálnu deklaráciu EPD, ale často im chýba aj preukázanie zdravotnej neškodnosti, takzvaný certifikát EUCEB. Prostredníctvom značky EUCEB nezávislý certifikačný orgán potvrdzuje, že vlákna minerálnej vlny sú po zdravotnej stránke v poriadku. Logo, respektíve ochrannú známku EUCEB si môže zákazník skontrolovať na každom obale,“ vysvetľuje expertka na stavebné materiály.
Na dôležitosť využívania kvalitných stavebných materiálov upozorňuje aj prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol
Kováčik, ktorý zároveň pripomína, že dostupnosť adekvátnych materiálov nebude veľký problém. „Dodržanie kvality na stavbách oveľa
viac záleží na dodržiavaní náročných technologických postupov, ktoré vyžadujú preškolených pracovníkov. A to je veľký problém,“
zdôrazňuje odborník.
Chýbajú kvalifikovaní pracovníci
Slovenskému stavebníctvu hrozí, že problém s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily bude výrazne narastať. Podľa P. Kováčika
predovšetkým na stavbách. „Situácia sa napriek našim snahám a proklamáciám neustále zhoršuje a slovenské školstvo neprodukuje pre
stavebníctvo toľko mladých pracovníkov, koľko by mohlo,“ dodáva.
Počas dvojročnej transpozičnej lehoty je podľa experta na stavebníctvo potrebná predovšetkým vzájomná komunikácia medzi
ministerstvami, organizáciami podriadenými jednotlivým rezortom, samosprávami, stavebným sektorom, ale aj bankami.
V tomto smere sa podľa P. Kováčika osvedčili okrúhle stoly, ktoré organizuje napríklad spomínaný zväz stavebných podnikateľov.
„Akýkoľvek úzko rezortný prístup je z dôvodu komplexnosti a previazanosti problematiky odsúdený na neúspech,“ uzatvára šéf zväzu P.
Kováčik.