top of page

Smernice nenariaďujú zatepľovanie, chcú však rozhýbať obnovu budov

Európske smernice nenariaďujú povinné zatepľovanie – tento mýtus spomínaný v nedávnej politickej kampani vyvrátili experti, ktorí sa dnes zúčastnili na podujatí organizovanom platformou Budovy pre budúcnosť. Záväzok zvýšenia tempa obnovy vyplývajúci zo smernice treba podľa nich vnímať nie ako prekážku, ale ako ekonomickú príležitosť.


Smernica o energetickej hospodárnosti budov (EPBD) je schválená a členské štáty EÚ majú 2 roky na jej riadne preklopenie do národnej legislatívy. Cieľom v poradí už štvrtej revízie tejto smernice je, aby sektor budov prispel k novému cieľu zníženia emisií do roku 2030 a dosiahnutiu dekarbonizácie fondu budov do roku 2050.


„Je pravda, že jeden z kľúčových prvkov tejto revízie smernice je, že EÚ sa chce zamerať na obnovu energeticky najhorších budov. Neznamená to však, že majitelia budú teraz povinní zatepľovať. Ľudia nemusia mať obavy. Smernica je povinnosť štátu, nie vlastníkov,“ uviedla Katarína Nikodemová, riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť.

Ako ďalej vysvetľuje, dôsledným naplnením smernice môžu majitelia budov iba získať. „Obnova budov im prinesie kvalitnejšie a modernejšie bývanie, zvýšenie hodnoty budovy, ale aj nižšie náklady na energie a v neposlednom rade lepšiu kvalitu ovzdušia,“ dodáva K. Nikodemová.


Na podujatí zo strany firiem aktívnych v sektore budov znel tiež spoločný odkaz, že záväzok zvýšenia tempa obnovy treba vnímať nie ako prekážku, ale ako ekonomickú príležitosť. Je to aj sociálna príležitosť, pretože úspory energie a znižovanie nákladov na bývanie potrebujú práve tí najchudobnejší. Na plnenie cieľov smernice sú zároveň naviazané aj financie z európskych zdrojov. Z Plánu obnovy je alokovaných 2,7 miliardy eur a z eurofondov 0,7 miliardy eur na sektor budov.


To, ako Slovensko transponuje smernice do našej legislatívy je v rukách Ministerstva dopravy SR. Toto ministerstvo bude mať v kompetencii aj to, ako bude vyzerať renovačná stratégia a v rámci nej trajektória energetických úspor Slovenska. Smernica nám však ukladá, že do roku 2030 by sme mali dosiahnuť na obytných budovách (bytové a rodinné domy) 16% úspory oproti roku 2020.


"Revízia smernice je pre Slovensko skvelá príležitosť, ako naštartovať renovačné tempo. Pre výrobcov a plánovanie kapacít bude zásadné, aké ciele si stanoví renovačná stratégia a národný plán obnovy postavený na analýze budov a ich spotreby energie,“ uzatvára Marcela Kubů, výkonná riaditeľka Asociácie výrobcov minerálnych izolácií.

Revízia smernice obsahuje veľké množstvo nových politík či posilnenie a úpravu tých existujúcich, ktoré členské štáty už implementovali. Okrem dôrazu na obnovu existujúceho fondu budov prostredníctvom nových nástrojov ako sú minimálne normy energetickej hospodárnosti budov (MEPS), menuje smernica aj nástroj pasportov obnovy budov či posilnenie finančných stimulov. Návrh smernice navrhuje taktiež ambicióznejšie štandardy pre nové budovy. Nový štandard, tzv. bezemisnej budovy sa zameriava nielen na energetickú stránku budovy, ale taktiež na útlm riešení postavených na fosílnych palivách, či na celkový životný cyklus budov z pohľadu tvorby emisií.

Comments


bottom of page