Slovenská legislatíva vs. zateplenie
Podľa slovenskej legislatívy v rámci stavebného zákona (§56 písm. h) sú udržiavacie práce povolené bez toho, aby stavebník informoval stavebný úrad. Avšak, zateplenie budovy, hoci sa tak môže javiť, nie je udržiavacou prácou a spadá do kategórie zmeny stavby - stavebnej úpravy. Stavebník, ktorý chce zatepliť stavbu, musí o tom informovať príslušný stavebný úrad ohlásením alebo návrhom na vydanie stavebného povolenia. Táto povinnosť nie je len vecou stavebného úradu, ale aj iných dotknutých úradov a inštitúcií, ako napríklad poisťovní. Ak stavebník neohlási stavbu alebo ju postaví bez stavebného povolenia, môže to mať nepríjemné následky, ako napríklad stratu práva na štátne dotácie na obnovu budovy, alebo stratu poistného v prípade poistnej udalosti.
V priebehu posledného desaťročia sa zvýšil tlak na úsporu energií, najmä v stavebníctve, kde sa požiadavky na energetickú účinnosť stále zvyšujú. Norma STN 73 0540-2:2016 stanovuje energetické kritéria pre nové budovy, ktoré znižujú tepelné straty a následne aj náklady na vykurovanie. Majitelia starších budov, ktoré nespĺňajú tieto kritéria, sa snažia znížiť náklady na vykurovanie rýchlym zateplením svojich domov. Tento tlak na zateplenie bol zvýšený aj pilotnou výzvou Plánu obnovy, ktorá sa zameriava na zateplenie rodinných domov. Avšak je potrebné si uvedomiť, že akékoľvek zateplenie podlieha legislatíve Slovenskej republiky, ktorá je stanovená v platnom stavebnom zákone.
Môžem si len tak zatepliť?
Majitelia nehnuteľností majú povinnosť udržiavať svoju nehnuteľnosť v dobrom stave, nielen preto, aby si zachovali jej hodnotu, ale aj preto, že to vyžaduje Stavebný zákon. Podľa tohto zákona je majiteľ stavby povinný udržiavať ju v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie). Tieto udržiavacie práce sa môžu uskutočňovať bez upovedomenia stavebného úradu, ak neovplyvňujú stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť, vzhľad alebo životné prostredie a nepodliehajú § 56 písm. h) Stavebného zákona.
Teoreticky by bolo možné považovať zateplenie budovy nehorľavými tepelnými izoláciami za udržiavacie práce, pretože to nezmení požiarnu bezpečnosť stavby. Avšak podľa usmernenia Ministerstva dopravy Slovenskej republiky z roku 2007 sa zateplenie považuje za zmenu dokončenej stavby, pretože mení vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby o hrúbku zatepľovacieho systému. To znamená, že stavebník musí pred zateplením budovy písomne oznámiť stavebným úradom stavebné úpravy, pretože sa jedná o zmenu voči skolaudovanej projektovej dokumentácií.
Ako ovplyvňuje horľavosť tepelnej izolácie stavebný proces?
Keďže zateplenie budovy sa považuje za zmenu stavby, je potrebné získať povolenie od stavebného úradu podľa § 55 ods. 1 Stavebného zákona. Aké konkrétne povolenie bude vyžadované, či ohlásenie zmeny stavby alebo stavebné povolenie, závisí od rôznych faktorov, ako napríklad umiestnenie budovy na pozemku a jej vzťah k existujúcim stavbám alebo typ zateplenia z hľadiska požiarnej ochrany. Zateplenie budovy znamená, že sa aplikuje tepelná izolácia na pôvodné obalové konštrukcie, ako sú obvodové steny, strecha a podlaha, ak je to technicky a finančne možné. Či ide o horľavý alebo nehorľavý zatepľovací systém ovplyvňuje povoľovací proces stavebného úradu.
Stavebné výrobky sú rozdelené do tried reakcie na oheň na základe ich horľavosti, ako je uvedené v vyhláške č. 162/2013 Z. z., ktorá stanovuje zoznam skupín stavebných výrobkov a systémy posudzovania parametrov. Reakcia na oheň je jednou z hlavných požiarnych charakteristík, ktoré sa používajú na klasifikáciu stavebných materiálov a výrobkov podľa ich príspevku k rozvoju požiaru v jeho počiatočných fázach za určitých podmienok. Triedy reakcie na oheň sú rozdelené do siedmych kategórií od A1 a A2 (nehorľavé) až po F (veľmi ľahko horľavé), s označením NDP pre neskúšané výrobky. Použitie nehorľavej tepelnej izolácie pri zateplení budovy triedy A1 alebo A2 nemení jej požiarne vlastnosti. Pri hustej alebo radovej zástavbe môže horľavá tepelná izolácia a systém ETICS spôsobiť problémy so vzájomnými vzdialenosťami medzi stavbami a susednými pozemkami.
Je dôležité si uvedomiť, že aj zateplenie strešnej konštrukcie podkrovného priestoru má svoje vlastné pravidlá. Často sa stáva, že krov je zateplený s cieľom využitia tohto priestoru ako obytného. V takomto prípade je potrebné absolvovať stavebné konanie. Táto zmena sa netýka len samotnej konštrukcie, ktorá by mohla byť riešená len ohlásením zmien stavby, ale aj zmeny účelu časti stavby, na ktorú sa pri pôvodnom projektovaní a kolaudácii nezohľadnilo. Stavebný úrad má právo určiť, že stavebné úpravy alebo udržiavacie práce sa môžu vykonávať iba na základe stavebného povolenia. Pracovník stavebného úradu musí byť schopný posúdiť konkrétnu situáciu a určiť možné riziká, ktoré by mohli nastať, ak by tieto stavebné úpravy neboli podrobne spracované v projektovej dokumentácii potrebnej na stavebné povolenie.
Aplikácia nehorľavej tepelnej izolácie pri zateplení stavby nezvyšuje riziko v prípade požiaru a nemusia sa meniť pôvodné odstupové vzdialenosti. Na druhej strane, použitie horľavej tepelnej izolácie môže spôsobiť šírenie požiaru sálavým teplom, plameňmi, dymom a odpadávaním častí zateplenia až na susedné pozemky. Preto projektanti požiarnej ochrany musia brať do úvahy vlastnosti použitej horľavej tepelnej izolácie a určiť nové odstupové vzdialenosti, ktoré sa pri väčších hrúbkach môžu výrazne zvýšiť. Toto posúdenie je potrebné zabezpečiť, aby neboli ohrozené iné časti stavby a požiarne úseky, a aby zasahovanie do nebezpečného priestoru na susednom pozemku bolo riešené v stavebnom konaní.
Nie len stavebný úrad musí byť o zmene informovaný
Keď majiteľ nehnuteľnosti zateplí svoju budovu s použitím horľavej tepelnej izolácie, môže to mať vplyv na bezpečnosť a zvyšuje to riziko prenosu požiaru. Majiteľ musí oznámiť túto zmenu aj svojej poisťovni, ktorá zabezpečuje poistenie budovy proti riziku požiaru. Ak by došlo k požiaru, poisťovňa by to považovala za poistnú udalosť. Avšak, ak budova po zateplení nespĺňa technické požiadavky, poisťovňa môže plnenie úplne zamietnuť alebo ho skrátiť, pretože majiteľ nesplnil povinnosť informovať poisťovňu o zvýšenom riziku.
Toto sa môže stať, ak majiteľ nehnuteľnosti sám nájde firmu, ktorá mu aplikuje horľavú izoláciu bez toho, aby o tom informoval poisťovňu alebo stavebný úrad. Ak vznikne požiar, majiteľ nehnuteľnosti bude zodpovedný, ak sa požiar rozšíri aj na okolité budovy alebo ohrozí životy ľudí. Je dôležité, aby majiteľ nehnuteľnosti informoval svoju poisťovňu a stavebný úrad o plánovanej zmene v budove a zabezpečil, aby boli všetky technické požiadavky splnené.
Hlavné body na záver
Ak chce majiteľ nehnuteľnosti, či už ide o bytové alebo nebytové budovy, vrátane rodinných domov, zlepšiť energetickú efektívnosť stavby, môže to urobiť zateplením obálky budovy. Týmto krokom sa zlepšia tepelnotechnické vlastnosti stavby a zníži sa spotreba energie na kúrenie alebo chladenie. Avšak, keďže zateplenie je zásadnou zmenou stavby, podlieha to kompetenciám príslušného stavebného úradu. Preto musí majiteľ nehnuteľnosti oznámiť zmenu stavby príslušnému stavebnému úradu buď formou ohlásenia zmeny stavby alebo podaním návrhu na vydanie stavebného povolenia.
Ak sa zateplenie nehnuteľnosti realizuje s minimálnym vplyvom na pôvodný stav, môže sa uskutočniť len na základe ohlásenia zmeny stavby. Toto je možné pomocou nehorľavých tepelnoizolačných materiálov, ktoré nemenia požiarnu bezpečnosť konštrukcie. Takéto materiály patria do triedy reakcie na oheň A1 alebo A2-s1,d0, ktoré zahŕňajú napríklad minerálnu izoláciu. Týmto spôsobom zateplenie neovplyvňuje bezpečnosť alebo odstupové vzdialenosti medzi stavbami, ani nezhoršuje podmienky evakuácie alebo záchrany. Avšak, treba zvážiť umiestnenie stavby na pozemku a vzťahy s okolitou zástavbou pred realizáciou zateplenia. Stavebník je stále povinný informovať príslušný stavebný úrad o zmene stavby.
Realizácia zateplenia nehnuteľnosti prostredníctvom ohlásenia zmeny stavby je menej náročná v administratívnom, projekčnom, časovom aj finančnom zmysle ako proces stavebného povolenia. Schválenie plánovanej zmeny stavebného úradu nie je len zákonom stanovenou podmienkou pre legálnu realizáciu, ale je aj nevyhnutné pri žiadostiach o štátne dotácie súvisiace s rozvojom bývania, ako napríklad program zameraný na zateplenie rodinných domov v rámci Plánu obnovy - Obnova budov. Jedným z požiadaviek na splnenie podmienok dotácie je získanie súhlasu stavebného úradu s plánovanou zmenou stavby zateplením.
V prípade, že bolo vykonané zateplenie stavby, ktorá bola poistená, je nevyhnutné uzatvoriť s poisťovňou dodatok k existujúcej poistnej zmluve alebo novú poistnú zmluvu. Všeobecné poistné podmienky sú súčasťou poistnej zmluvy a rozširujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, preto je potrebné sa s nimi dôkladne oboznámiť a splniť ich povinnosti. Ak bola použitá nehorľavá tepelná izolácia, riziko pre poisťovňu sa nezvyšuje. Avšak, ak bola použitá horľavá tepelná izolácia, zvyšuje sa požiarne riziko, a preto musí poisťovňa posúdiť riziko a môže zvážiť zmenu poistného alebo vypovedať poistnú zmluvu, ak riziko prekročí ich únosnú mieru. Ak stavebník nesplní túto povinnosť, nesie riziko v prípade poistnej udalosti sám.