Prísnejšie podmienky EÚ na energetickú hospodárnosť budov prinesú ľuďom nižšiu spotrebu energií

Európski poslanci schválili nové pravidlá výstavby budov a rekonštrukcie stavieb tak, aby od roku 2050 neprodukovali škodlivé

emisie. Pre slovenské stavebníctvo to predstavuje šancu na oživenie, napísal TREND.

Európsky parlament (EP) schválil v týchto dňoch revíziu smernice o energetickej náročnosti budov (EPBD), ktorá prináša stavebníctvu

potenciál pracovných príležitostí. Jej cieľom je zabezpečiť, aby všetky nové budovy boli do roku 2030 bezemisné, čiže neprodukovali

emisie z fosílnych palív. Tento stav majú do roku 2050 dosiahnuť aj existujúce rezidenčné a nerezidenčné budovy. Ciele sú síce

šľachetné, otázkou však ostáva, či sú realizovateľné na Slovensku.

Nová smernica je kompromisom

Pomôcť dosiahnuť výstavbu bezemisných stavieb majú podľa európskych poslancov nástroje ako minimálne energetické štandardy pre

verejné budovy či čiastkové ciele zníženia spotreby primárnej energie v obytných budovách. V stredobode záujmu je nasmerovanie

pomoci zraniteľným zákazníkom a nájomníkom.

Európska smernica myslí na financovanie opatrení alebo technickú a administratívnu pomoc pri renováciách budov. Výstavba

hospodárnych budov a rekonštrukcie bytového fondu nepredstavuje len znižovanie energetickej náročnosti. Podľa EP ide o krok k

zlepšeniu kvality bývania pre obyvateľov Európskej únie (EÚ).

Na dosiahnutie spomínaných cieľov je nevyhnutné zabezpečiť adekvátne podmienky. Ako pripomína prezident Zväzu Stavebných

podnikateľov Slovenska (ZSPS) Pavol Kováčik, o schválenej novele smernice bola v európskych štruktúrach viac ako dvojročná diskusia.

Súčasné znenie predstavuje kompromis.

Európske ciele sú dosiahnuteľné

Aktualizovaná smernica je súčasťou balíka viacerých smerníc. Podľa smernice o energetickej efektívnosti a účinnosti (EED) sú členské

štáty Únie povinné zabezpečiť úspory v konečnej spotrebe. Dokument o energetickej náročnosti budov EPBD prináša zameranie na

renovácie budov s najvyššou energetickou náročnosťou.

„Zavádza národné plány obnovy budov i povinné solárne systémy na novostavbách. Okrem toho uvádza povinnú prípravu budov na

nabíjanie elektromobilov. Vyžaduje aj vyššie požiadavky na budovy s nulovými emisiami,“ spresňuje P. Kováčik.

Smernica o obnoviteľných zdrojoch (RED) hovorí o lepšej integrácii budov do energetického systému a zvyšovaní podielu obnoviteľných

zdrojov energie. Navyše vyžaduje zvyšovanie podielu využitia odpadového tepla a chladu.

„Ďalšie kroky treba robiť koordinovane s ohľadom na všetky tri smernice. Ciele pri systematickom prístupe považujeme za

dosiahnuteľné,“ zdôrazňuje P. Kováčik s tým, že úplne bez ťažkostí to však iste nebude.

Problematické preškolenie pracovníkov

Slovenské stavebníctvo je pripravené na dosiahnutie výstavby budov tak, aby mali nulovú uhlíkovú stopu. Čo sa týka materiálových

výrobkov, tých by mal byť podľa P. Kováčika dostatok. Za pochopiteľné považuje vyššie nároky na stavebné materiály a technológie.

Prísne podmienky na stavebné materiály nebudú platiť vo všetkých prípadoch. „Veľa totiž závisí od samotného návrhu budov,“ dodáva

expert s tým, že dodržanie kvality na stavbách tiež veľmi záleží na dodržiavaní náročných technologických postupov „Tie vyžadujú

preškolených pracovníkov, a to je veľký problém.“

Za vážny problém považuje nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, predovšetkým na stavbách. Situácia sa napriek snahám zväzu a

proklamáciám neustále zhoršuje. Slovenské školstvo produkuje čoraz menej mladých pracovníkov pre stavebníctvo.

„Potrebujeme vykonať rýchle zmeny v štruktúre vzdelávacích školských osnov. Treba začať realizovať program rekvalifikácií a preškolení

súčasných pracovníkov v stavebníctve. Návrhy programov máme pripravené, ale bez účasti štátu nie je možné dosiahnuť potrebnú

rýchlosť,“ zdôrazňuje odborník.

Pasportizácia budov je kľúčová

Podľa expertov na stavebníctvo treba v záujme dosiahnutia cieľov EÚ vykonať dôkladnú pasportizáciu budov z pohľadu ich stavu a

potenciálu úspor pri ich obnove. Požiadavky a princípy spracovania Pasportu obnovy budov (POB) je podľa P. Kováčika úloha

ministerstva dopravy.

„Z Plánu obnovy a odolnosti SR sa finalizuje obnova a pasportizácia budov. Táto problematika bude pod záštitou ZSPS kľúčovým

predmetom konferencie Fórum slovenského stavebníctva, ktorá sa uskutoční 21. marca 2024 v Bratislave,“ podčiarkuje prezident zväzu s

tým, že otázka financovania je zatiaľ otvorená.

„Doterajšie odhady sú nepresné. Toto budeme vedieť až po vykonanej pasportizácii budov. Až tá spresní vecné aj finančné potreby na

obnovu budov a dosiahnuteľné energetické úspory,“ vysvetľuje P. Kováčik.

Zároveň poukazuje na nutnosť vzájomnej komunikácie stakeholderov, ktorými sú viaceré ministerstvá a ich podriadené organizácie,

samosprávy, stavebný sektor, ale aj banky a finančné inštitúcie. „Akýkoľvek úzko rezortný prístup je z dôvodu komplexnosti a

previazanosti problematiky odsúdený na neúspech.“

Ochrana nájomného bývania

Smernica EÚ môže pomôcť bytovej politike, stavebnému priemyslu i slovenským domácnostiam. Presvedčená je o tom výkonná

riaditeľka Asociácie výrobcov minerálnych izolácií Marcela Kubů, podľa ktorej revízia smernice neprináša žiadne povinné zateplenie

budov.

„Členské štáty si môžu zvoliť, na aké budovy sa zamerajú a aké opatrenia prijmú, aby dosiahli vytýčené ciele. Je jasne povedané, že samá pomôcť predovšetkým tým, ktorí to najviac potrebujú a ktorých ohrozujú drahé energie,“ hovorí odborníčka.

Smernica pamätá na ochranu nájomného bývania, aby sa po rekonštrukcii neprimerane nezvyšovalo nájomné. Na plnenie cieľov

smernice sú naviazané financie z eurofondov. To je podľa odborníkov príležitosť na zrýchlenie renovačného tempa.

„To potrebujeme postupne zvýšiť z jedného percenta až na tri percentá. Rekonštrukcie nie sú len technickou nevyhnutnosťou, ale sú aj

prínosom pre obyvateľov, ktorým zvyšujú kvalitu a komfort bývania,“ zdôrazňuje šéfka asociácie. Zároveň odmieta, že rekonštrukcie vedú

len k zvyšovaniu nákladov na bývanie.

„Kritici prehliadajú dlhodobý prínos a nevyhnutnosť modernizácie stavieb, ktoré sú z veľkej miery za hranicou svojej životnosti. Neschváliť

túto smernicu by bolo ako streliť si do vlastnej nohy, alebo povedať, nech ľudia bývajú v nevyhovujúcich podmienkach a platia drahé

energie.“

Požiadavka vyššieho štandardu

Nedávne rozhodnutie EP víta developerská spoločnosť J&T Real Estate. Podľa architekta a ESG manažéra firmy Martina Stohla

smernica so sprísnenými pravidlami na energetickú hospodárnosť a dekarbonizáciu budov bola očakávaná dlhšie.

„Európske štáty vrátane Slovenska sa zaviazali dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 so zásadnou redukciou do roku 2030. To je

už o šesť rokov,“ upozorňuje s tým, že v J&T Real Estate sú si vedomí podielu stavebného sektora na emisiách. Aj preto pripravujú nové

projekty, ktoré idú nad rámec požiadaviek energetickej triedy A0.

„Rovnako zvyšujeme podiel obnoviteľných zdrojov energií s cieľom minimalizovať uhlíkovú stopu našich projektov. Novú smernicu

vítame, sme na ňu pripravení a neočakávame zásadný negatívny vplyv na náš biznis,“ dodáva M. Stohl.

Schválenie smernice je podľa neho výhrou pre kupujúcich, lebo získajú kvalitné bývanie, ktorého výstavba a prevádzka bude šetrná k

životnému prostrediu, s nízkymi nákladmi na energie.

„Tieto štandardy napĺňame už teraz. Preto vieme, že nie je potrebné strašiť zdražovaním výstavby bytov z dôvodu nových cieľov

smernice EPBD. Je legitímne, že zákazníci požadujú vyšší štandard a nechcú si kupovať alebo prenajímať nehospodárne budovy.“

Ľudia nemajú mať obavy

Revíziu Smernice o energetickej hospodárnosti budov vníma platforma Budovy pre budúcnosť ako príležitosť, ktorá vytvorí priestor na

konkrétne kroky k dekarbonizácii fondu budov. Členské štáty majú podľa jej riaditeľky Kataríny Nikodemovej veľkú mieru flexibility, ako

smernicu transponujú do svojej legislatívy.

Varuje však pred rizikom, že pri transpozícii pôjde Slovensko cestou výnimiek alebo minimalistických riešení. „Bola by to škoda, lebo len

dôsledná transpozícia a následne realizácia týchto opatrení prostredníctvom konkrétnych politík zaručí ciele, ktoré si smernica stanovila,“

dodáva.

Obyvatelia nemusia mať podľa K. Nikodemovej žiadne obavy. Smernica je totiž povinnosť štátu, nie vlastníkov. „Jej dôsledným naplnením môžu ľudia iba získať – kvalitnejšie a modernejšie budovy, ušetrené prostriedky na energiách a lepšiu kvalitu ovzdušia,“ konštatuje riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť.