Difúzia vodnej pary MW, EPS, PUR

Otázka zdravia je čoraz viac diskutovanou témou, nie len na poli zdravotníctva, ale aj staviteľstva. Výrobcovia minerálnych izolácií, ktorí sú členmi Asociácie výrobcov minerálnych izolácií dbajú o zdravie svojich zákazníkov a dokazujú zdravotnú nezávadnosť svojich produktov prostredníctvom dobrovoľnej certifikácie označovanej ako EUCEB.

V roku 1998 bola prijatá smernica Európskej únie 97/69/ES, ktorá stanovuje hygienické a bezpečnostné požiadavky pre produkty zo sklených vláken.

Táto smernica klasifikuje karcinogénne účinky sklených vláken vyrobené človekom (MMVF) do štyroch kategórii:

Označenie výrobku, ktorý získal certifikát EUCEB

Difúzny odpor

Čím je faktor difúzneho odporu nižší, tým je materiál paropriepustnejší. Pri použití materiálov s nízkym faktorom difúzneho odporu na obvodových konštrukciách vytvárame vnútorný priestor, ktorý dokáže lepšie „dýchať“, čím sa znižuje relatívna vlhkosť vzduchu v interiéri a dochádza k zníženiu, v niektorých prípadoch aj eliminácii, kondenzácie vodnej pary na povrchu stien a následnej tvorbe plesní. Pri porovnaní faktora difúzneho odporu materiálov na báze minerálnych vláken s konkurenčnými izolačnými materiálmi, zistíme, že vo väčšine prípadoch je jeho hodnota aj 10-krát nižšia v prospech minerálnej vlny.

 

Dnes s taktiež stretávame s názorom, že „dýchanie budovy“ je jej nereálna vlastnosť, že pri vysokých hodnotách difúzneho odporu materiálov, z ktorých je budova postavená, je difúzny odpor tepelnoizolačného materiálu zanedbateľný. To je však mylná informácia, pretože rozdiel tlakov vzduchu vo vnútri budovy oproti tlakom v exteriéri je natoľko vysoký, že vzduch sa spolu s vodnou parou v zimnom období tlači cez kapiláry a netesnosti smerom von.

Ako príklad si môžeme zadať modelovú situáciu klasickej skladby steny murovaného domu, ktorá je tvorená keramickou tvarovkou hrúbky 240 mm s hodnotou súčiniteľa tepelnej vodivosti λ = 0,290 W/m.K s faktorom difúzneho odporu μ = 5 a bude zateplená zo strany exteriéru tepelnou izoláciou na rôznej materiálovej báze.

 

Keďže sa jedná o modelovú situáciu uvažujme hrúbku tepelnej izolácie takú, aby bol dosiahnutý teoreticky výpočtový tepelný odpor konštrukcie rovnaký vo všetkých modelových prípadoch.

Posúdenie kondenzácie vlhkosti podľa STN 730 540 – 4:

Uvažujme teda okrajové podmienkach podľa STN 73 0540, kde pre vnútorné prostredie bude daná teplota vzduchu 20 °C s jeho relatívnou vlhkosťou 50 % a v exteriéri budovy bude teplota vzduchu -15 °C s relatívnou vlhkosťou 84 %.

Model 1

Tepelná izolácia na báze minerálnych vláken hrúbky 200 mm, s hodnotou súčiniteľa tepelnej vodivosti λ = 0,038 W/m.K a faktorom difúzneho odporu μ = 1,6.

Model 2

Tepelná izolácia na báze expandovaného polystyrénu hrúbky 200 mm, s hodnotou súčiniteľa tepelnej vodivosti λ = 0,038 W/m.K a faktorom difúzneho odporu μ = 40.

Model 3

Tepelná izolácia na báze expandovaného polystyrénu hrúbky 200 mm, s hodnotou súčiniteľa tepelnej vodivosti λ = 0,038 W/m.K a faktorom difúzneho odporu μ = 40.

Na základe posúdenia modelových situácií si môžeme všimnúť jasný rozdiel medzi modelom 1 a modelom 2. Pri zateplení steny prostredníctvom tepelnej izolácie na báze minerálnych vláken nedochádza ku kondenzácií vody v žiadnej z častí konštrukcie.

Pri zateplení sien pomocou expandovaného polystyrénu dochádza ku kondenzácií vody v tepelnom izolante v rozsiahlej kondenzačnej zóne. Tým sa znižuje účinnosť tepelného izolantu v kondenzačnej zóne v dôsledku kvapalnej vody. Navyše k jej kondenzácií pod bodom mrazu, z toho vyplýva, že v tepelnom izolante sa budú pravdepodobne vytvárať kryštály ľadu. Ak by došlo v určitej imperfekcii súvislosti tepelnej izolácie (napríklad v styčných škárach) mohla by sa kondenzačná zóna posunúť a jej hranice by obsiahli aj fasádny omietkový systém. Prostredníctvom cyklov rozmŕzania a zamŕzania kondenzátu by tak mohlo dôjsť k poškodeniu fasádneho systému.